Môj príbeh
Moje prvé dotyky s drevom siahajú na začiatok 80 – tych rokov na vojne, kde som začal vyrábať drevené modely lodí. Od modelov som sa rýchlo preorientoval na väčšie diela, keď sme sa s manželkou rozhodli stavať rodinný dom. V tom čase som od kamaráta Jana, amatérskeho stolára dostal malý cirkulár, rôzne kusy drevotriesok a pár dobrých rád ako s drevom pracovať. Každý, kto staval dom vie, že peňazí nikdy nie je dosť. Svoje nové poklady som uložil v otcovej garáži a začal sa pomaly dostávať do tvorby z dreva. Prvé výrobky boli funkčné dielce, ktoré sme potrebovali na stavbu domu. Po zoznámení sa s cirkulárom som sa pustil do rôznych druhov nábytkov. A začali vznikať poličky, stoly. Prvá ozaj veľká výzva sa volala kuchynská linka, ktorú sme nakoniec používali 10 rokov. Pokračoval som vo funkčných výrobkoch pre potreby novopostaveného domu. V jeden deň prišiel zlom. Pri rutinnom rezaní doštičiek pre projekt môjho syna na výtvarnú výchovu, som si odrezal 2 prsty na pravej ruke. Ďalšie dva prsty ostali vážne poškodené. Potreboval som veľa času, kým som sa s týmto handicapom vyrovnal.
Druhá výzva na prekonanie strachu bolo drevo na kúrenie. Začali sme chodiť do lesa s manželkou a synmi, Matejom a Jakubom. Vtedy som začal naplno vnímať krásu masívneho dreva. Rôzne typy a tvary dreva, a hlavne rôzne nedostatky. Trávil som nekonečné chvíle chodením a obdivovaním stromov, haluzí, koreňov, pňov. Práve korene umyté vodou ma inšpirovali, a začal som do nich vyrezávať, najskôr jednoduché svietniky. Postupne som prikúpil pár dlát a do koreňov som zakomponoval rôzne tváre, vtáky, ozdoby. Keďže mám handicap, bolo to dosť fyzicky náročné.
Keď sme potom doma drevo na palivo pílili a kálali, začal som viac vnímať vnútornú krásu dreva, hlavne farbu, kresbu, hrče, vnútorné vady. Nevedel som však, ako by som im mohol dať ďalší život. V tomto období som sa učil vyrezávať motorovou pílou. Bol som zase plný elánu do práce s drevom. Moje vnútorné Ja už zabudlo na traumu po mojom úraze. kusy drevotriesok a pár dobrých rád ako s drevom pracovať.
S pílou sa dá u nás na Orave pracovať len na leto a na jeseň. Preto reportáž, ktorú som videl o sústružení dreva ma posunula zas o kúsok. Vo veku 56 rokov som sa začal učiť sústružiť. To bol taký silný impulz ako keď Vás kopne 1000 voltov. Začal som intenzívne zbierať všetky informácie a za mesiac som si kúpil novučičký sústruh. Plný nadšenia som chcel hneď tvoriť krásne veci. Veď „na Youtube je to také jednoduché“. Pravdu som zistil na vlastnej koži. Je to náročné.
Prvý problém drevo, druhý nástroje. Ja som začínal pokus omyl. Táto technika Vás síce pribrzdí ale aj posilní. Na základe omylov som zistil, že nepotrebujem 10 lacných nožov ale stačia mi 3-4 síce drahé, ale kvalitné. Po roku som už dokázal vyrobiť celkom slušné veci. Môj sen, sústruh Laguna Revo 1836 – Ferrari medzi sústruhmi sa splnil vďaka mojej rodine, ktorá mi ho darovala na 57. narodeniny. kusy drevotriesok a pár dobrých rád ako s drevom pracovať. Každý, kto staval dom vie, že peňazí nikdy nie je dosť. Svoje nové poklady som uložil v otcovej garáži a začal sa pomaly dostávať do tvorby z dreva. Prvé výrobky boli funkčné dielce, ktoré sme potrebovali na stavbu domu. Po zoznámení sa s cirkulárom som sa pustil do rôznych druhov nábytkov. A začali vznikať poličky, stoly. Prvá ozaj veľká výzva sa volala kuchynská linka, ktorú sme nakoniec používali 10 rokov. Pokračoval som vo funkčných výrobkoch pre potreby novopostaveného domu. V jeden deň prišiel zlom. Pri rutinnom rezaní doštičiek pre projekt môjho syna na výtvarnú výchovu, som si odrezal 2 prsty na pravej ruke. Ďalšie dva prsty ostali vážne poškodené. Potreboval som veľa času, kým som sa s týmto handicapom vyrovnal.
Od vtedy sa začala moja ďalšia, v poradí už 4. etapa tvorivého života. S tým prišli aj ďalšie výzvy, práca so živicou, stabilizácia dreva, vypaľovanie vysokým napätím.
Na tejto stránke Vám chcem priblížiť moje nápady a výrobky. Vznikli z kúskov dreva, ktoré by u väčšiny ľudí skončili v peci, alebo nepovšimnuté. Pre mňa je pod kôrou dreva ukrytá tá najväčšia krása.
Ak sa Vám to podarilo dočítať do konca, tak verím, že môj príbeh ukázal že sa dá začať s drevom v hocijakom veku aj s handicapom.
Inšpirujte sa a v lese vždy kráčajte s otvorenými očami.
Vtedy vám les ukáže svoje tajomstvá.
Máte špeciálne želanie?
Práca s drevom je moje hobby. Okrem toho, že robí radosť mne, chcem, aby moje výrobky robili radosť aj Vám. Preto je pre mňa spätná väzba dôležitá. Napíšte mi! Určite sa Vám ozvem.
